Maráthčina

Maráthčina je indický jazyk, ktorým hovoria Maráthovia v štáte Maháraštra v Indii. Je úradným jazykom v štátoch Maháraštra a Goa v západnej Indii. V roku 2001 ním hovorilo 73 miliónov ľudí; maráthčina je na 19. mieste v zozname najpoužívanejších jazykov na svete. Maráthčina má štvrtý najväčší počet rodených hovoriacich v Indii. Maráthčina má jednu z najstarších literatúr spomedzi všetkých moderných indoárijských jazykov, ktorá pochádza približne z roku 1000 n. l. Hlavné dialekty maráthčiny sú štandardná maráthčina a dialekt Varhadi. Maráthčina je podobná konkánčine, ďalšiemu indickému jazyku, ktorým sa hovorí v Goa a niektorých susedných štátoch. Maráthčinou sa hovorí aj v susedných štátoch Gudžarát, Madhjapradéš, Karnátaka, Telangana a Andhrapradéš, ako aj v zväzových územiach Dadra a Nagar Haveli a Daman a Diu. Jazyk maráthčina je odvodený z maharáštri prakritu a nakoniec zo sanskrtu. Má dlhú literárnu tradíciu starú viac ako tisíc rokov. Najstaršiu maráthskú literatúru tvoria rôzne náboženské texty, ktoré pochádzajú približne z 13. storočia. Prvá kniha v maráthčine, Gorakša Paddhati, bola vydaná v roku 1656. V súčasnosti maráthčinou hovorí viac ako 73 miliónov ľudí, čo z nej robí 19. najpoužívanejší jazyk na svete. Po hindčine, bengálčine a telugčine je štvrtým najrozšírenejším jazykom v Indii. Maráthčina je tiež jedným z 22 plánovaných jazykov Indie.