Západný belošský jazyk patrí do severozápadnej iránskej skupiny indoiránskych jazykov. Hovorí sa ním v iránskej provincii Balúčistán a v niektorých častiach Pakistanu a Afganistanu. Jazyk je známy aj pod názvami balúčština, balúčština alebo balúčština.
Predpokladá sa, že belošský jazyk vznikol v oblasti, ktorá je dnes známa ako Balúčistan a ktorá bola kedysi súčasťou Perzskej ríše. Jazyk je úzko príbuzný s perzštinou a oba jazyky majú spoločného predka v starej iránčine.
Balúčština sa píše upravenou formou arabskej abecedy a tento jazyk má bohatú ústnu tradíciu. Belučania majú dlhú históriu ústnej poézie a jazyk sa používa aj v tradičnej hudbe a rozprávaní príbehov.
Odhaduje sa, že beloščinou hovoria 4 milióny ľudí, čo z nej robí jeden z najväčších iránskych jazykov. Prevažná väčšina hovoriacich baloštinou žije v Pakistane, kde je tento jazyk úradným provinčným jazykom.
Balúčština je živý a životaschopný jazyk s bohatou literárnou a ústnou tradíciou. Jazyk je dôležitou súčasťou kultúrnej identity Baločanov a je dôležitým spojivom s históriou a kultúrou regiónu.