Gudžarátčina

Gudžarátčina je jedným z dvadsiatich dvoch úradných jazykov a štrnástich regionálnych jazykov Indie. Gudžarátci ním hovoria ako prvým jazykom a mnohí obyvatelia susedných štátov ako druhým jazykom. Gudžarátčina je súčasťou väčšej indoeurópskej jazykovej rodiny. Je odvodený zo sanskrtu a má spoločné črty s hindčinou, bengálčinou, maráthčinou a pandžábčinou. Gudžarátčina je 26. najrozšírenejším jazykom na svete, hovorí ňou približne 46 miliónov ľudí. Je úradným jazykom indického štátu Gudžarát a zväzových území Dadra a Nagar Haveli a Daman a Diu. Gudžarátčinou sa hovorí aj v Pakistane, Bangladéši, Južnej Afrike, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch, Ugande a Zambii. Gudžarátske písmo je odvodené od písma dévanágarí a patrí do rodiny brahmovských písiem. Moderné gudžarátske písmo je modifikáciou písma dévanágarí a má tridsaťtri písmen v abecede. Gudžarátčina je jazyk s ľavostranným vetvením, čo znamená, že vedľajšie vety predchádzajú hlavnej vete. Poradie slov v gudžarátčine je tiež flexibilné, čo umožňuje hovoriacim zamerať sa na najdôležitejšie informácie vo vete. Gramatika gudžarátčiny je podobná gramatike ostatných indoárijských jazykov. Gudžarátčina má tri rody (mužský, ženský a stredný), dve čísla (jednotné a množné) a osem pádov (nominatív, akuzatív, datív, genitív, lokál, vokatív, inštrumentál a ablatív). Gudžarátčina má bohatú literárnu tradíciu a je domovom niektorých z najvýznamnejších diel indickej literatúry. Gudžarátčina sa používa aj v oblasti vedy, techniky a medicíny.