Dolná nemčina

Dolná nemčina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä v severnom Nemecku a vo východnej časti Holandska. Hovorí sa ňou aj v niektorých častiach severného Poľska, východného Dánska a južného Švédska. Dolná nemčina je úzko príbuzná s angličtinou a holandčinou. Je to germánsky jazyk, ale bol silne ovplyvnený holandčinou. Dolná nemčina je známa aj ako Plattdeutsch, Nedderdüütsch alebo Nedderlaucht. Je to materinský jazyk približne 5 miliónov ľudí. Väčšina z nich žije v Nemecku, ale dolnou nemčinou sa hovorí aj v Holandsku, Dánsku, Švédsku a Poľsku. Dolná nemčina nie je úradným jazykom, ale v Holandsku a Nemecku je uznaná ako regionálny jazyk. Je tiež jedným z 24 úradných jazykov Európskej únie. Dolná nemčina je germánsky jazyk, ale je silne ovplyvnená holandčinou. Je to preto, že dolnou nemčinou sa hovorilo v oblastiach, ktoré boli po stáročia pod nadvládou Holanďanov. V dôsledku toho je mnoho slov v dolnej nemčine podobných holandským slovám. Napríklad dolnonemecký výraz pre "dom" je "huus", ktorý je podobný holandskému slovu "huis". Dolná nemčina má jednoduchú gramatiku a malú slovnú zásobu. Je to preto, že bola ovplyvnená holandčinou, ktorá je veľmi stručným jazykom. Dolná nemčina je tiež veľmi stručný jazyk. Napríklad dolnonemecká fráza "Ik bün hier" (som tu) obsahuje len dve slová. Dolná nemčina je veľmi starý jazyk. Predpokladá sa, že vznikla v 5. storočí nášho letopočtu. Je to jazyk Sasov, ktorí boli germánskym kmeňom. Dolná nemčina bola tiež jazykom Hanzy, stredovekého obchodného združenia. Od 18. storočia je dolná nemčina na ústupe. Dôvodom je, že sa ňou hovorí vo vidieckych oblastiach a nepoužíva sa vo vzdelávaní ani v médiách. Okrem toho mnohí používatelia dolnonemeckého jazyka emigrovali do iných krajín.