Čečenčina

Čečenský jazyk, nazývaný aj noxçiyn Mama dua, je severovýchodný kaukazský jazyk, ktorým hovorí viac ako 1,4 milióna ľudí, prevažne v Čečenskej republike a v komunitách čečenskej diaspóry v Rusku a iných krajinách. V Čečenskej republike je spolu s ruštinou úradným jazykom. Čečenský jazyk je súčasťou nachskej vetvy severovýchodnej kaukazskej jazykovej rodiny. Je úzko príbuzný s ingušským jazykom, s ktorým má spoločnú literárnu tradíciu a vysoký stupeň vzájomnej zrozumiteľnosti. Je tiež úzko príbuzný s batsbijským dialektom gruzínčiny, ktorým hovorí menšina Čečencov. Čečtina je vysoko aglutinačný jazyk so zložitým systémom prípon a postpozícií. Je prevažne sufixálny, s niekoľkými prefixmi. Jazyk má bohatú slovnú zásobu s výpožičkami z ruštiny, arabčiny, perzštiny a turečtiny. Čečenská abeceda vychádza z cyriliky a obsahuje ďalšie písmená pre špecifické čečenské zvuky. Abecedu navrhol čečenský vedec Jusup Kašajev v 30. rokoch 20. storočia a odvtedy sa používa dodnes. Čečenským jazykom sa hovorí v širokej škále nárečí, pričom medzi mestskými a vidieckymi varietami sú značné rozdiely. Najrozšírenejší dialekt, ktorým sa hovorí v hlavnom meste Groznyj, je známy ako Groznenský dialekt. Medzi ďalšie hlavné dialekty patrí avarský dialekt, ktorým sa hovorí v meste Chasavjurt, a darginský dialekt, ktorým sa hovorí v meste Kizljar. Čečenský jazyk je pod tlakom ruštiny od 19. storočia, keď sa ruské impérium začalo rozširovať na Kaukaz. V Sovietskom zväze bol čečenský jazyk degradovaný na dialekt ruštiny a jeho používanie bolo zakázané. Od rozpadu Sovietskeho zväzu však došlo k oživeniu záujmu o čečenský jazyk a v súčasnosti sa vyučuje v školách a používa v médiách.