Jazyk južnej Haidy je ohrozený jazyk, ktorým hovoria Haiďania zo súostrovia Haida Gwaii pri pobreží Britskej Kolumbie v Kanade. Je jedným z dvoch zachovaných členov hajdaistickej jazykovej rodiny, druhým je severná hajda. Odhaduje sa, že južná haida hovorí celkovo. Všetci okrem dvoch z odhadovaných dvadsiatich hovoriacich južnou haidou sú starší ako šesťdesiat rokov. Jazyk sa neprenáša na nové generácie, keďže väčšina obyvateľov Haidy v súčasnosti hovorí len po anglicky. Posledná plynulá hovorkyňa južnej Haidy, Florence Edenshaw Davidsonová, zomrela v roku 2008. Haiďania obývajú ostrov Haida Gwaii už viac ako 10 000 rokov. Prvý kontakt s Európanmi sa uskutočnil v roku 1774, keď ostrovy spozoroval španielsky objaviteľ Juan Pérez. V roku 1834 zmapoval ostrovy britský bádateľ George Vancouver. V 19. storočí Haiďanov zdecimovali choroby a vojny. Začiatkom 20. storočia zostalo len asi 200 Haiďanov. V 50. rokoch 20. storočia kanadská vláda v rámci programu násilne presťahovala mnohých Haidov do mestských oblastí v snahe asimilovať ich do väčšinovej kanadskej spoločnosti. Tento program mal za následok ďalšie oslabenie jazyka a kultúry Haidy. Jazyk Haida je v súčasnosti zaradený do kategórie ohrozených jazykov UNESCO. Vyvíja sa úsilie o oživenie jazyka prostredníctvom jazykových kurzov a používania jazyka Haida v tlačených a online médiách.