Sliezština je jazyk, ktorým sa hovorí v Sliezsku, historickom regióne v strednej Európe. Patrí do lechitskej podskupiny západoslovanských jazykov. Sliezskym jazykom hovorí približne 2,5 milióna ľudí, najmä v Sliezsku, ale aj v iných častiach Poľska a Českej republiky. Hovoria ňou aj menšiny na severnom Slovensku a v južnom Poľsku. Sliezština je najviac príbuzná s poľštinou a češtinou, v menšej miere so slovenčinou. Ako druhým jazykom ňou hovoria aj ľudia, ktorí nie sú etnickými Slezanmi, napríklad Poliaci, Česi a Slováci. Prvá písomná zmienka o sliezskom jazyku pochádza z 13. storočia. Predpokladá sa, že sa vyvinul z nárečia poľštiny, ale s výrazným vplyvom češtiny a nemčiny. Sliezska abeceda vychádza z latinky a je doplnená o niektoré ďalšie písmená. Sliezština má tri nárečia: Hornosliezsky, dolnosliezsky a stredosliezsky. Hornosliezsky dialekt je najrozšírenejší a je tiež základom štandardnej písomnej podoby jazyka. Dolnosliezskym nárečím sa hovorí na juhozápade Sliezska a je ovplyvnené češtinou. Stredosliezsky sa hovorí na juhovýchode a bol ovplyvnený poľštinou a nemčinou.