Azerbajdžan je krajina v kaukazskom regióne Eurázie. Krajina je ohraničená Kaspickým morom na východe, Ruskom na severe, Gruzínskom na severozápade, Arménskom na západe a Iránom na juhu. Azerbajdžan má 9,8 milióna obyvateľov a jeho hlavným a najväčším mestom je Baku.
Azerbajdžan je unitárna poloprezidentská republika. Krajina rozvinula trhové hospodárstvo a nadviazala úzke vzťahy so Západom, najmä prostredníctvom členstva v Rade Európy a programu Partnerstvo za mier Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Azerbajdžan je tiež členom Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizácie islamskej konferencie (OIC).
Azerbajdžan je členom Hnutia nezúčastnených krajín, má štatút pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii a je jedným zo zakladajúcich členov regionálnej organizácie GUAM, ktorej členmi sú aj Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko.
Najstaršie zmienky o Azerbajdžane pochádzajú z obdobia Achaemenidskej ríše v Perzii (6. až 4. storočie pred n. l.). Azerbajdžan neskôr dobyl Alexander Veľký v 4. storočí pred n. l. Po zániku rímskej a partskej ríše Azerbajdžanu vládla perzská Sasánovská ríša (3. až 7. storočie n. l.).
Arabskí moslimovia dobyli Azerbajdžan v 7. storočí a oblasť sa stala súčasťou Umajjovského a Abbásovského kalifátu. Predtým, ako oblasť v 16. storočí dobyla perzská Safavidská ríša, vládli Azerbajdžanu Mongoli a Timúridi.
Safavidi urobili Azerbajdžan súčasťou svojej ríše a oblasť zostala pod iránskou vládou až do 19. storočia. Začiatkom 19. storočia začalo ruské impérium expandovať do kaukazskej oblasti a v roku 1813 ruské vojská dobyli Baku.
Azerbajdžan bol začlenený do Ruskej ríše a zostal jej súčasťou až do rozpadu ríše v roku 1917. V roku 1918 Azerbajdžan vyhlásil nezávislosť a v roku 1920 krajinu obsadila Červená armáda.
Azerbajdžan bol potom začlenený do Sovietskeho zväzu a zostal jeho súčasťou až do získania nezávislosti v roku 1991. Odvtedy je Azerbajdžan nezávislým štátom.
Azerbajdžan je moslimská krajina s väčšinovým šiitským obyvateľstvom. Krajina má sekulárnu ústavu a islam nie je štátnym náboženstvom.
Väčšinu obyvateľstva Azerbajdžanu tvoria Azerbajdžanci, menšinu Arméni, Rusi a iné etnické skupiny. Azerbajdžan má turkickú kultúru a úradným jazykom krajiny je azerbajdžančina.
Azerbajdžan je krajina bohatá na suroviny, má veľké zásoby ropy a zemného plynu. Hospodárstvo krajiny je z veľkej časti založené na ropnom priemysle a Azerbajdžan je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).
Azerbajdžan je rozvojovou krajinou a jeho index ľudského rozvoja sa nachádza nad svetovým priemerom. Krajina sa považuje za strednú mocnosť a je členom Organizácie Spojených národov, Rady Európy a programu NATO Partnerstvo za mier.
Ekonomika
172,20 miliardy amerického dolára