LocalazyLocalazy

Azerbajdžan

Azerbajdžan je krajina v kaukazskom regióne Eurázie. Krajina je ohraničená Kaspickým morom na východe, Ruskom na severe, Gruzínskom na severozápade, Arménskom na západe a Iránom na juhu. Azerbajdžan má 9,8 milióna obyvateľov a jeho hlavným a najväčším mestom je Baku. Azerbajdžan je unitárna poloprezidentská republika. Krajina rozvinula trhové hospodárstvo a nadviazala úzke vzťahy so Západom, najmä prostredníctvom členstva v Rade Európy a programu Partnerstvo za mier Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Azerbajdžan je tiež členom Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizácie islamskej konferencie (OIC). Azerbajdžan je členom Hnutia nezúčastnených krajín, má štatút pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii a je jedným zo zakladajúcich členov regionálnej organizácie GUAM, ktorej členmi sú aj Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko. Najstaršie zmienky o Azerbajdžane pochádzajú z obdobia Achaemenidskej ríše v Perzii (6. až 4. storočie pred n. l.). Azerbajdžan neskôr dobyl Alexander Veľký v 4. storočí pred n. l. Po zániku rímskej a partskej ríše Azerbajdžanu vládla perzská Sasánovská ríša (3. až 7. storočie n. l.). Arabskí moslimovia dobyli Azerbajdžan v 7. storočí a oblasť sa stala súčasťou Umajjovského a Abbásovského kalifátu. Predtým, ako oblasť v 16. storočí dobyla perzská Safavidská ríša, vládli Azerbajdžanu Mongoli a Timúridi. Safavidi urobili Azerbajdžan súčasťou svojej ríše a oblasť zostala pod iránskou vládou až do 19. storočia. Začiatkom 19. storočia začalo ruské impérium expandovať do kaukazskej oblasti a v roku 1813 ruské vojská dobyli Baku. Azerbajdžan bol začlenený do Ruskej ríše a zostal jej súčasťou až do rozpadu ríše v roku 1917. V roku 1918 Azerbajdžan vyhlásil nezávislosť a v roku 1920 krajinu obsadila Červená armáda. Azerbajdžan bol potom začlenený do Sovietskeho zväzu a zostal jeho súčasťou až do získania nezávislosti v roku 1991. Odvtedy je Azerbajdžan nezávislým štátom. Azerbajdžan je moslimská krajina s väčšinovým šiitským obyvateľstvom. Krajina má sekulárnu ústavu a islam nie je štátnym náboženstvom. Väčšinu obyvateľstva Azerbajdžanu tvoria Azerbajdžanci, menšinu Arméni, Rusi a iné etnické skupiny. Azerbajdžan má turkickú kultúru a úradným jazykom krajiny je azerbajdžančina. Azerbajdžan je krajina bohatá na suroviny, má veľké zásoby ropy a zemného plynu. Hospodárstvo krajiny je z veľkej časti založené na ropnom priemysle a Azerbajdžan je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Azerbajdžan je rozvojovou krajinou a jeho index ľudského rozvoja sa nachádza nad svetovým priemerom. Krajina sa považuje za strednú mocnosť a je členom Organizácie Spojených národov, Rady Európy a programu NATO Partnerstvo za mier.

Geografické údaje

Formát dátumu

Kalendár
Prvý pracovný deň
Pondelok
Víkend
Sobota - Nedeľa

Meracie jednotky

Systém merania
Metrické
Jednotky dĺžky
kilometer
merač
Centimeter
Jednotky plochy
kilometer štvorcový
Hektár
meter štvorcový
Štvorcový centimeter
Jednotka rýchlosti
Kilometer za hodinu
Jednotka teploty
Celzius

Obyvateľstvo
10,21 mil.
Percento gramotnosti
99.8%
Úradný jazyk

Hovorené jazyky

9,08 mil.
1 mil.
24,49 tis.
22,45 tis.
16,33 tis.
Nech váš projekt hovorí azerbajdžansky