Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina je krajina v juhovýchodnej Európe. Na severe a západe hraničí s Chorvátskom, na východe so Srbskom a na juhu s Čiernou Horou. Bosna a Hercegovina má približne 3,8 milióna obyvateľov a jej hlavným a najväčším mestom je Sarajevo. Krajina je domovom rôznych národov a kultúr a je rozdelená na dva hlavné regióny: bosniansky región na severe a západe a hercegovský región na juhu a východe. V bosnianskom regióne žijú prevažne Bosniaci, zatiaľ čo v hercegovskom regióne prevažujú Chorváti. Krajina má dlhú históriu ľudského osídlenia a prvýkrát bola osídlená Ilýrmi v dobe bronzovej. Neskôr sa región dostal pod nadvládu Rímskej ríše a neskôr Byzantskej ríše. V stredoveku región dobyli slovanské národy a Bosna sa stala súčasťou Chorvátskeho kráľovstva. V 14. storočí bola Bosna pripojená k Osmanskej ríši a zostala pod jej nadvládou viac ako 400 rokov. Počas tohto obdobia Bosniaci konvertovali na islam a región sa stal známym ako Bosniansky ejalet. V roku 1878 Bosnu obsadilo Rakúsko-Uhorsko a pod jeho vládou zostala až do roku 1918. V roku 1918 sa Bosna a Hercegovina stala súčasťou Juhoslovanského kráľovstva. Počas druhej svetovej vojny bola Bosna okupovaná nacistickým Nemeckom a mnoho Bosniakov bolo zabitých alebo deportovaných do koncentračných táborov. Po vojne sa Bosna a Hercegovina stala súčasťou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. V roku 1992 krajina vyhlásila nezávislosť a následne ju uznalo medzinárodné spoločenstvo. V roku 1992 vypukla bosnianska vojna, ktorá trvala do roku 1995. Vojna prebiehala medzi bosnianskou vládou, bosnianskymi Srbmi a bosnianskymi Chorvátmi. Vojna sa skončila podpísaním Daytonskej mierovej dohody, na základe ktorej vznikla Federácia Bosny a Hercegoviny a Republika srbská. Od skončenia vojny dosiahla Bosna a Hercegovina výrazný pokrok pri obnove svojho hospodárstva a infraštruktúry. Krajina je teraz členom Rady Európy a Organizácie Spojených národov a usiluje sa o členstvo v Európskej únii a NATO.