Aymarčina

Aymarčina (písaná aj ako aimarčina)[3] je aymarský jazyk, ktorým hovoria Aymarovia v Andách. Je to jeden z mála indiánskych jazykov, ktorým hovoria viac ako tri milióny ľudí. Aymarčina je spolu s kečuánčinou a španielčinou úradným jazykom Bolívie a Peru. V oveľa menšej miere ňou hovoria aj niektoré komunity v severnom Čile a Argentíne. Niektorí jazykovedci tvrdia, že aymarčina je príbuzná so svojím rozšírenejším susedom, kečuánčinou. Toto tvrdenie je však sporné a dôkazy nie sú jednoznačné. Aymarčina je aglutinačný a do istej miery polysyntetický jazyk. Má predmetovo-objektovo-slovosledný slovosled. Vyznačuje sa používaním ejektív a množstvom abesívnych prípon, ktoré sa nevyskytujú v žiadnom inom indiánskom jazyku. Jazyk aymara upadá od 18. storočia v dôsledku politiky nútenej asimilácie a potláčania domorodých jazykov a kultúr španielskou vládou. V posledných rokoch však dochádza k opätovnému oživeniu aymarského jazyka a kultúry. Čiastočne k tomu prispela práca aymarských lingvistov a pedagógov, ako aj častejšie používanie aymarčiny v médiách a vo vláde.