Baškirčina

Baškirčina je turkický jazyk, ktorým hovoria Baškirci v Baškirskej republike v Rusku. V republike je spolu s ruštinou úradným jazykom. Podľa sčítania ľudu v roku 2010 hovorilo v Rusku baškirčinou ako svojím materinským jazykom 1 074 490 ľudí. Baškirčina má dva dialekty, južný a severný. Južným dialektom sa hovorí v hlavnom meste republiky Ufa a jeho okolí. Severným dialektom sa hovorí vo zvyšku Baškirska. Predpokladá sa, že Baškirci vznikli v oblasti medzi riekami Volga a Ural. V histórii sa prvýkrát objavujú ako vazali Mongolov v 13. storočí. V 15. storočí ich dobyli Rusi a stali sa predmetom rusifikácie. Baškirčina bola prvýkrát zapísaná arabským písmom v 16. storočí. V 19. storočí sa Baškirci vzbúrili proti Rusom a Baškirsko sa začalo písať latinkou. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 sa v Baškirsku začalo písať cyrilikou. V 30. rokoch 20. storočia sa sovietska vláda pokúsila odstrániť používanie baškirčiny, ale tá sa používala aj naďalej. V 90. rokoch 20. storočia došlo k oživeniu záujmu o baškirský jazyk a kultúru. Baškirčina má bohatú ústnu tradíciu. Ľudové rozprávky, básne a piesne sa často odovzdávajú z generácie na generáciu. V baškirských ľudových rozprávkach často vystupujú zvieratá, napríklad líšky, vlci a zajace. Baškirčina je úzko príbuzná s inými turkickými jazykmi, ako sú kazaština, kirgizština a tatárčina. Má však aj výpožičky z ruštiny a iných jazykov. Baškirčina sa študuje na univerzitách v Rusku a iných krajinách. V baškirčine je k dispozícii niekoľko kníh a slovníkov.