Maroko

Maroko je suverénna krajina v regióne Maghreb v severnej Afrike. Hlavným mestom je Rabat a najväčším mestom Casablanca. Medzi ďalšie veľké mestá patria Marrákeš, Tanger, Salé, Fes, Meknes a Oujda. Maroko sa rozprestiera na ploche 710 850 km2 a má viac ako 37 miliónov obyvateľov. Úradnými jazykmi Maroka sú arabčina a berberčina, pričom sa v krajine bežne používa aj francúzština. Maroko je konštitučná monarchia s voleným parlamentom. Marocký kráľ má rozsiahle výkonné a zákonodarné právomoci, najmä v oblasti armády, zahraničnej politiky a náboženských záležitostí. Výkonnú moc vykonáva vláda, zatiaľ čo zákonodarná moc patrí vláde aj dvom komorám parlamentu, Zhromaždeniu zástupcov a Zhromaždeniu radcov. Kráľ môže vydávať dekréty nazývané dahiry, ktoré majú silu zákona. Vzťahy Maroka so Západom boli v posledných rokoch napäté kvôli problémom, ako je konflikt v Západnej Sahare, terorizmus a obavy o ľudské práva. Maroko je členom Ligy arabských štátov, Únie pre Stredozemie a Africkej únie. Má piate najväčšie hospodárstvo Afriky. Územie dnešného Maroka bolo osídlené už od paleolitu, niekedy medzi rokmi 190 000 a 90 000 pred naším letopočtom. Nedávna publikácia môže dokazovať ešte skoršie obdobie osídlenia, keďže fosílie Homo sapiens objavené koncom 90. rokov 20. storočia neďaleko pobrežia Atlantického oceánu v Jebel Irhoud boli nedávno datované do obdobia 315 000 rokov pred súčasnosťou. V období vrchného paleolitu bol Maghreb úrodnejší ako dnes a pripomínal skôr savanu ako dnešnú vyprahnutú krajinu. Pred 22-tisíc rokmi ateriánsku kultúru vystriedala iberomaurská kultúra, ktorá mala spoločné črty s iberskými kultúrami. Medzi iberomaurskými pohrebiskami "Mechta-Afalou" a európskymi kromaňonskými pozostatkami sa predpokladá kostrová podobnosť. Iberomaurskú kultúru vystriedala v Maroku kultúra Beaker. Štúdie mitochondriálnej DNA odhalili, že potenciálnym zdrojom kultúry Beaker sú Saamovia v Škandinávii. Kartáginci, Rimania a Vandali ovládali túto oblasť v rôznych obdobiach. Niekoľko berberských kmeňov, ako napríklad Mauri a Numidiáni, úspešne odolávalo rímskej nadvláde. Rimania rozdelili Mauretániu na Mauretania Caesariensis a Mauretania Tingitana. Oblasť neskôr dobyla Byzantská ríša, Umajjovský kalifát a berberské dynastie Almohadovcov a Marinidovcov. Dynastia Idrisidovcov založila Fez v roku 789, zatiaľ čo dynastia Almoravidovcov založila Marrákeš v roku 1062. Almohadský kalifát si v rokoch 1147 až 1187 podmanil celú severnú Afriku od Atlantiku až po Egypt. Dynastia Marinidovcov vládla v Maroku v rokoch 1244 až 1465. Dynastia Saadiovcov vládla krajine v rokoch 1549 až 1659, po nej nasledovali Alaouiti od roku 1667 až dodnes. V roku 1912 bolo Maroko rozdelené na francúzsky a španielsky protektorát s medzinárodnou zónou v Tangeri. Protektorát spravoval francúzsky generálny rezident, zatiaľ čo španielsku zónu spravoval španielsky guvernér. Maroko získalo nezávislosť od Francúzska 2. marca 1956. Od získania nezávislosti Maroka v roku 1956 zaznamenala krajina výrazný hospodársky rast a rozvoj. Maroko má relatívne mladé obyvateľstvo, viac ako 60 % obyvateľov je mladších ako 30 rokov. Výrazne sa zvýšila aj miera gramotnosti, a to z 28 % v roku 1960 na 62 % v roku 2014. Turistický priemysel je dôležitou súčasťou marockého hospodárstva, krajinu každoročne navštívi viac ako 10 miliónov turistov. Maroko je tiež obľúbenou destináciou pre obchodných cestujúcich, každoročne ho navštívia viac ako 2 milióny obchodných návštevníkov. Podnebie v Maroku sa líši v závislosti od lokality. Pobrežné oblasti majú stredomorské podnebie, zatiaľ čo vnútrozemie a juh majú suchšie podnebie. V pohorí Atlas panuje miernejšie podnebie s výdatnými zrážkami v zimných mesiacoch. Maroko je kultúrne rozmanitá krajina s bohatou históriou a jedinečnou zmesou arabských, berberských, afrických a európskych vplyvov. V krajine sa nachádza aj niekoľko pamiatok svetového kultúrneho dedičstva, napríklad historické mesto Fez, medina v Marrákeši a lokalita Volubilis.