Tibetčina je hlavným jazykom Tibetskej náhornej plošiny v Eurázii. Píše sa písmom nazývaným tibetské písmo, ktoré sa používa aj na zápis dzongkha, úradného jazyka Bhutánu. Tibetské písmo je abugida, v ktorej má každé písmeno vlastnú samohlásku. Existuje tridsať základných písmen a štyri samohlásky. Písmo sa píše zľava doprava.
Tibetčina je tónový jazyk s tromi tónmi: vysokým, stredným a nízkym. Každá slabika má jeden z týchto tónov. Tóny sa označujú špeciálnymi značkami nad alebo pod písmenami.
Slovná zásoba tibetčiny je z veľkej časti odvodená zo sanskrtu a tibetčiny. Existuje však veľa výpožičiek z čínštiny, hindčiny a angličtiny.
Tibetské písmo sa používa na zápis mnohých ďalších jazykov vrátane ladackého, šerpského a dolpského. Používa ho aj tibetská diaspóra, najmä v Indii a Nepále.