Začiatkom roku 1500 dobyli osmanskí Turci väčšinu územia dnešného Turecka. Osmanskí Turci vládli celé stáročia a počas tohto obdobia sa ich jazyk, osmanská turečtina, stal dominantným jazykom v regióne. Osmanská turečtina je turkický jazyk, príbuzný s inými turkickými jazykmi, ako sú azerbajdžančina, turkménčina a uzbečtina. Je tiež príbuzná s turečtinou, jazykom, ktorým sa hovorí v súčasnom Turecku. Osmanská turečtina sa písala verziou arabskej abecedy.
Počas osmanského obdobia bolo mnoho tureckých slov prevzatých z arabčiny a perzštiny. Osmanská turečtina prevzala aj slová z európskych jazykov, najmä z francúzštiny a taliančiny. S úpadkom Osmanskej ríše v 19. storočí sa znížilo aj používanie osmanskej turečtiny. V roku 1928 Turecká republika oficiálne prešla na používanie latinky a používanie osmanskej turečtiny ešte viac pokleslo.
V súčasnosti osmanskú turečtinu ovláda len niekoľko tisíc ľudí. Väčšina z nich sú starší ľudia, ktorí sa jazyk naučili v detstve. Osmanská turečtina sa už nevyučuje v školách a väčšina mladých ľudí v Turecku ňou nevie hovoriť. Medzi niektorými vedcami a Turkami žijúcimi mimo Turecka sa však obnovil záujem o tento jazyk.