Neapolčina

Neapolčina je románsky jazyk, ktorým hovoria Neapolčania v Kampánii na juhu Talianska. Hovorí sa ním aj v amerických štátoch Florida a Louisiana. Neapolčina je úzko príbuzná taliančine a píše sa latinkou. Na celom svete ňou hovoria približne 3 milióny ľudí. Predpokladá sa, že neapolčina vznikla v 9. storočí, keď oblasť dobyli Normani. Normani so sebou priniesli francúzštinu, ktorá mala na neapolčinu veľký vplyv. Neapolčania si však rýchlo začali osvojovať taliančinu ako svoj hlavný jazyk a neapolčina sa stala dialektom taliančiny. V 18. storočí bola neapolčina jazykom Neapolského kráľovstva, ktoré zahŕňalo veľkú časť južného Talianska. Po zjednotení Talianska v 19. storočí neapolčinu väčšinou nahradila taliančina. Naďalej sa ňou však hovorilo v niektorých izolovaných oblastiach, napríklad na ostrove Ischia. Počas druhej svetovej vojny neapolčinou hovorili vojaci talianskej armády, ako aj vojnoví zajatci z iných krajín. Po vojne neapolčinu opäť nahradila taliančina ako hlavný jazyk v južnom Taliansku. V posledných rokoch však došlo k oživeniu záujmu o neapolčinu. V roku 1999 Európska únia uznala neapolčinu za menšinový jazyk. A v roku 2010 talianska vláda uznala neapolčinu za historický jazyk. V súčasnosti existuje niekoľko organizácií, ktoré sa venujú propagácii neapolského jazyka a kultúry. Patrí medzi ne Associazione Culturale Napoletana, Accademia della Lingua Napoletana a Istituto Nazionale di Studi Napoletani. Ak máte záujem naučiť sa neapolčinu, k dispozícii je množstvo zdrojov vrátane online kurzov, učebníc a slovníkov. Neapolčina sa vyučuje aj na niektorých univerzitách v Taliansku a Spojených štátoch.