Saamčina (južná)

Jazyk južných Sámov, známy aj pod názvom Åarjelsaemien gïele alebo jednoducho Sami, je jazykom národa Sámov. Hovorí sa ním v niektorých častiach Nórska, Švédska, Fínska a Ruska. Južnosámsky jazyk sa zapisuje latinkou a hovorí ním približne 2 000 ľudí. Sámske jazyky sú skupinou príbuzných jazykov, ktorými hovoria Sámovia v častiach severného Fínska, Nórska, Ruska a Švédska. Tri laponské jazyky s najväčším počtom hovoriacich sú severosamijský, inarijský a skoltský laponský jazyk. Južní Sámovia sú najmenej rozšíreným jazykom zo všetkých jazykov Sámov, hovorí nimi približne 2 000 ľudí. Južná lapončina je najbližšie príbuzná s ostatnými laponskými jazykmi, ale nie je s nimi vzájomne zrozumiteľná. Je vzdialenejšie príbuzný s fínskymi jazykmi, ako sú fínčina a estónčina. Južnosámsky jazyk má tri nárečia: Hornosámsky, dolnosámsky a pitský nárečový jazyk. Hornosámsky jazyk sa používa vo Švédsku, dolnosámsky jazyk sa používa v Nórsku a pitský jazyk sa používa vo Švédsku a Nórsku. Sámske jazyky sú ohrozené a južnosámsky jazyk nie je výnimkou. V posledných rokoch sa však objavujú snahy o oživenie tohto jazyka a v súčasnosti sa vyučuje na niektorých školách v Nórsku a Švédsku.