Tadžikistan je vnútrozemská krajina v Strednej Ázii s rozlohou 143 100 km2. Na severe hraničí s Kirgizskom, na západe s Uzbekistanom, na juhozápade s Turkménskom, na juhu s Afganistanom a na východe s Čínou. Územie Tadžikistanu bolo po stáročia súčasťou Perzskej ríše. Koncom 19. storočia ho dobylo Ruské impérium a v roku 1929 sa stalo sovietskou republikou. Tadžikistan sa stal nezávislým štátom v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu.
Tadžikistan je hornatá krajina, ktorej viac ako 90 % územia pokrývajú hory. Najvyšším bodom je hora Ismail Samani s výškou 7 495 metrov, ktorá je zároveň najvyšším bodom bývalého Sovietskeho zväzu. Podnebie je kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami.
V Tadžikistane žije 8,3 milióna obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria Tadžici. Medzi ďalšie etnické skupiny patria Uzbeci, Rusi, Kirgizi a Tadžici. Hlavným a najväčším mestom je Dušanbe. Úradným jazykom je tadžičtina, rozšírená je aj ruština.
Hospodárstvo Tadžikistanu je založené na poľnohospodárstve, výrobe hliníka a vodnej energii. Krajina je tiež bohatá na nerastné suroviny vrátane zlata, uránu a volfrámu. Tadžikistan je členom OSN, Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a Eurázijskej hospodárskej únie.
Ekonomika
28,43 miliardy amerického dolára