Sýrčina (klasická)

Klasická sýrčina, známa aj ako sýrska aramejčina alebo jednoducho sýrčina, je dialekt strednej aramejčiny, ktorým sa kedysi hovorilo na väčšine územia Úrodného polmesiaca a východnej Arábie. Je to liturgický jazyk sýrskych kresťanských cirkví. Sýrčina sa píše sýrskou abecedou, ktorá je odvodeninou aramejskej abecedy. Klasická sýrčina bola prostriedkom vedeckého písma na celom Blízkom východe od 4. do 8. storočia a bola liturgickým jazykom sýrskych kresťanských cirkví, najmä východnej cirkvi, od 5. storočia do 18. storočia. Sýrčina je stredoaramejský jazyk a ako taký má mnoho spoločných znakov s ostatnými stredoaramejskými nárečiami. Má však aj niektoré vlastné jedinečné črty. Hlavným rozdielom medzi klasickou sýrčinou a ostatnými aramejskými nárečiami je používanie sýrskej abecedy, ktorá je odvodená od aramejskej abecedy, ale obsahuje ďalšie písmená na vyjadrenie zvukov, ktoré sa v aramejčine nenachádzajú. Sýrčina má tiež množstvo výpožičiek z gréčtiny a akkadčiny. Klasická sýrčina sa používala ako literárny a vedecký jazyk od 4. do 8. storočia a od 5. storočia do 18. storočia bola liturgickým jazykom sýrskych kresťanských cirkví. Niektoré sýrske kresťanské cirkvi ju stále používajú ako liturgický jazyk.