Šančina

ghainese Šanghajčina je jazyk, ktorým sa hovorí v čínskom meste Šanghaj a jeho okolí. Je členom sinitskej vetvy čínsko-tibetskej jazykovej rodiny, do ktorej patrí čínština, tibetčina a niekoľko ďalších jazykov používaných v Číne. Šanghajčina nie je vzájomne zrozumiteľná s mandarínskou čínštinou, ktorá je úradným jazykom Číny, ale je úzko príbuzná s inými čínskymi jazykmi Wu, ako je su-čou dialekt a wen-čou. Šanghajčina je tónový jazyk so štyrmi tónmi: rovný (neoznačený), stúpajúci, odchádzajúci a vstupný. Má predmetovo dominantný slovosled SVO a je známa používaním častíc a honoratívov. Šanghajský dialekt je tiež pozoruhodný používaním výpožičiek z angličtiny, francúzštiny a iných jazykov. Šanghajským dialektom hovorí približne 14 miliónov ľudí v metropolitnej oblasti Šanghaja. Je tiež jedným z najčastejšie používaných čínskych dialektov v zámorských čínskych komunitách, najmä v Severnej Amerike a Európe. V posledných rokoch zažíva šanghajčina pokles používania, čo je čiastočne spôsobené rastúcim používaním mandarínskej čínštiny v meste Šanghaj.