Pandžábčina

Pandžábčina je desiatym najpoužívanejším jazykom na svete, hovorí ňou viac ako 130 miliónov ľudí. Je to materinský jazyk pandžábskeho národa, etnickej skupiny žijúcej v oblasti Pandžábu v Pakistane a Indii. Pandžábčina je jedným z 22 úradných jazykov Indie a je tiež jedným z 13 regionálnych jazykov Pakistanu. Pandžábčina patrí do indoárijskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny. Je úzko príbuzný s hindčinou a urdčinou, národnými jazykmi Indie a Pakistanu. Pandžábčina sa zapisuje písmom gurmukhi, ktoré vzniklo v 16. storočí z písma landa. Pandžábčina má bohatú literárnu tradíciu, v ktorej sa nachádzajú diela poézie, prózy a drámy v písme gurmukhi aj šahmukhi. Prvá pandžábska kniha bola vydaná v roku 1469 a prvé pandžábske noviny vyšli v roku 1882. Pandžábčina je tónový jazyk s dvoma hlavnými dialektmi: Majhi a Malwai. Majhi sa používa v centrálnej časti Pandžábu, zatiaľ čo malwai sa používa v južnej časti. Pandžábčina je veľmi všestranný jazyk a môže sa používať na rôzne účely. Je jazykom živej kultúry Pandžábu a používa sa aj v obchode, školstve a štátnej správe.