Holandčina

Holandčina je západogermánsky jazyk, ktorým hovorí približne 23 miliónov ľudí ako prvým jazykom a 5 miliónov ľudí ako druhým jazykom, čo predstavuje väčšinu obyvateľov Holandska a Belgicka. Po angličtine a nemčine je to tretí najrozšírenejší germánsky jazyk. V minulosti bola holandčina jazykom obchodu a vlády v Holandskej východnej Indii (dnešná Indonézia) a hovorili ňou aj holandskí osadníci v Južnej Afrike. V súčasnosti je holandčina úradným jazykom Holandska, Belgicka, Surinamu, Aruby, Sint Maartenu a Európskej únie. Je tiež úradným jazykom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Holandská gramatika je podobná gramatike iných germánskych jazykov, ale má niektoré jedinečné črty, ako napríklad používanie člena het (the) ako neutrálneho rodového zámena a používanie slova er (there) ako fiktívneho predmetu. Holandská slovná zásoba obsahuje mnoho výpožičiek z francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Najstaršie známe príklady holandčiny pochádzajú z 9. storočia, keď sa ňou hovorilo vo Franskej ríši. Holandčina sa ako samostatný jazyk objavila v 12. storočí, keď sa ňou hovorilo v Holandskom grófstve. V holandskom zlatom veku (17. storočie) vznikla bohatá literatúra v holandčine, vrátane diel holandského dramatika Joosta van den Vondela a holandského básnika a teológa Jacoba Cats. V 19. storočí dosiahla holandská koloniálna ríša svoj najväčší rozsah a holandčina sa stala jazykom holandskej východnej Indie. Po získaní nezávislosti Indonézie v roku 1945 však začala holandčina vo Východnej Indii upadať. V Belgicku hovorí holandským jazykom približne 60 % obyvateľstva, jeho používanosť však rýchlo klesá v prospech francúzštiny. V provincii Flámsko je však holandčina stále dominantným jazykom. V Holandsku je holandčina úradným jazykom, ale nie je jediným používaným jazykom. Okrem holandčiny sa v provincii Frízsko hovorí aj frízštinou. Na severe a východe Holandska sa hovorí aj nízkosaským nárečím.