Mongolčina

Mongolčina je národný jazyk Mongolska a úradný jazyk autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko v Čínskej ľudovej republike. Hovorí sa ním aj v niektorých častiach Ruskej federácie, Afganistane a Severnej Kórei. Mongolčina sa v Mongolsku zapisuje cyrilikou a vo Vnútornom Mongolsku latinkou. Mongolčina patrí do rodiny mongolských jazykov, do ktorej patria aj zaniknuté jazyky chitánčina a mogolčina. Mongolčina sa preto niekedy označuje ako "mongolské jazyky". Počet hovoriacich mongolským jazykom je ťažké odhadnúť, pretože v Mongolsku neexistujú údaje zo sčítania ľudu týkajúce sa jazykov. Podľa Ethnologue však mongolčinou hovorí približne 6,2 milióna ľudí, z ktorých väčšina žije v Mongolsku. Mongolčina sa v priebehu storočí písala viacerými rôznymi druhmi písma. Najstarším známym písmom, ktoré sa použilo na mongolský preklad Biblie, bolo ujgurské písmo, turkické písmo. V 13. storočí ho nahradilo mongolské písmo, ktoré sa používa dodnes. Mongolské písmo je abeceda, v ktorej každé písmeno predstavuje jeden zvuk. Mongolčina je subjektovo-objektovo-verbálny jazyk, čo znamená, že sloveso je vo vete vždy na poslednom mieste. Napríklad mongolský preklad výrazu "milujem ťa" by znel "ja teba milujem". Mongolčina nemá gramatický rod ani členy. Mongolčina je tónový jazyk s dvoma kontrastnými tónmi: vysokým a nízkym. Tón môže zmeniť význam slova, napríklad mongolské slovo "pes" môže mať buď vysoký, alebo nízky tón a tieto dve slová majú odlišný význam. Mongolčina patrí do altajskej jazykovej rodiny, do ktorej patrí aj turečtina, kórejčina a japončina. Predpokladá sa, že altajské jazyky sú navzájom príbuzné prostredníctvom spoločného predka, ktorý sa niekedy označuje ako "protoaltajčina". O presnej povahe príbuznosti altajských jazykov sa však stále diskutuje.