Židovská arabčina

Judeoarabčina je židovský dialekt arabčiny, ktorým hovorili židovské komunity v arabskom svete. Je to zmes arabčiny a hebrejčiny so silným vplyvom aramejčiny. Judeoarabčina má vlastnú jedinečnú gramatiku, slovnú zásobu a výslovnosť. Najstaršie dôkazy o judeoarabčine pochádzajú z 9. storočia n. l. v podobe arabského prekladu hebrejskej Biblie. To naznačuje, že v tomto období už bola judeoarabčina hovoreným jazykom. Judeoarabčina sa používala v celom arabskom svete až do 20. storočia. Po nástupe sionizmu a vzniku štátu Izrael sa však mnohí Židia začali sťahovať do Izraela a prijali hebrejčinu ako svoj hlavný jazyk. To malo za následok pokles používania judeoarabčiny. Dnes judeoarabčinu používajú najmä staršie generácie Židov z arabských krajín. Používa sa aj v náboženskom kontexte, napríklad pri modlitbe a štúdiu. Existuje malé, ale rastúce úsilie o oživenie používania judeoarabčiny medzi mladšími generáciami Židov.