Galícijčina

Galicijčina je jazyk, ktorým sa hovorí v Galícii, autonómnom spoločenstve na severozápade Španielska. Hovorí sa ním aj v autonómnych mestách A Coruña a Lugo. Galicijčina je spoluúradným jazykom Španielska a je uznaná ako regionálny alebo menšinový jazyk v Portugalsku, kde sa ňou hovorí v severozápadnej oblasti Galícia. Galicijčina je románsky jazyk odvodený z latinčiny s vplyvmi keltských a germánskych jazykov. Považuje sa za prechodný jazyk medzi portugalčinou a španielčinou. Galičtina a portugalčina majú veľa spoločných znakov, napríklad používanie predložky a (do) a koncovky -o/-a pre podstatné mená mužského/ženského rodu. Existujú však aj významné rozdiely, ako napríklad používanie zámena vostede (vy formálne) v galicijčine a zámena tu (vy neformálne) v portugalčine. Galicijčina má vlastnú literatúru, pričom najdôležitejšie sú stredoveké texty. V 12. storočí sa stala populárnou galícijsko-portugalská lyrika, známa aj ako cantigas de amigo. Tento básnický žáner sa vyznačoval témami lásky a priateľstva. V 16. a 17. storočí zažila rozkvet literatúra v galícijskom jazyku, v ktorej tvorili spisovatelia ako Fray Martín Sarmiento a Vicente García de la Huerta. V 20. storočí zažila literatúra v galícijskom jazyku renesanciu vďaka dielam Ramóna Cabanillasa, Alfonsa Daniela Rodrígueza Castelaa a Manuela Murguíu. Títo spisovatelia sa snažili svojimi dielami propagovať galícijskú kultúru a jazyk. V súčasnosti je galícijčina jediným románskym jazykom, ktorým sa hovorí v Španielsku a ktorý nemá oficiálny štatút. V poslednom čase sa však objavujú snahy o propagáciu a štandardizáciu tohto jazyka. V roku 2007 bol vytvorený Inštitút galícijského jazyka, ktorý má pomôcť zachovať a propagovať tento jazyk. Galicijčina je krásny jazyk s bohatou históriou a kultúrou. Ak máte záujem dozvedieť sa viac o tomto jazyku, na internete a v knižniciach je k dispozícii množstvo zdrojov.