Bengálčina

Bangla, známa aj pod koncovým názvom Bangla (বাংলা), je indoárijský jazyk, ktorým hovoria najmä Bengálci v južnej Ázii. Je to národný a úradný jazyk Bangladéša a druhý najpoužívanejší jazyk v Indii. S celkovým počtom približne 220 miliónov hovoriacich je bengálčina jedným z najpoužívanejších jazykov na svete. Najstaršími formami tohto jazyka sa hovorilo v prvom tisícročí nášho letopočtu. Bengálska literatúra pochádza zo 7. storočia n. l. Čárjapády sú najstaršími príkladmi bengálskej poézie. Bengálski gramatici začali v 9. storočí n. l. zostavovať slovníky sanskrtu. V strednom bengálskom období sa rozvíjala bengálska próza a svetská poézia. Moderná bengálčina je štandardizovanou formou jazyka, ktorý sa vyvinul v neskorom stredoveku. Bengálčina má bohatú literárnu tradíciu, ktorá zahŕňa diela Rabindranatha Tagoreho, Kaziho Nazrul Islama a Michaela Madhusudana Dutta. Ako menšinový jazyk sa používa aj v niekoľkých ďalších krajinách vrátane Pakistanu, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie.