Astúrčina

Astúrčina je románsky jazyk, ktorým sa hovorí v autonómnej oblasti Astúria na severozápade Španielska. Hovorí sa ním aj v priľahlej západnej časti Astúrskeho kniežatstva v Leóne a menšinovo vo východnej časti provincie Astúria. Astúrčina má pôvod vo vulgárnej latinčine, ktorou sa v regióne hovorilo v ranom stredoveku. Od ostatných románskych jazykov sa začala oddeľovať v 9. storočí a v 12. storočí už bola samostatným jazykom s vlastnou literatúrou. Hoci v súčasnosti nie je úradným jazykom Španielska, v autonómnom spoločenstve Astúria je spolu so španielčinou úradným jazykom. Hovorí sa ním aj v astúrskej diaspóre v Amerike, najmä v Uruguaji a Argentíne. Existujú tri hlavné dialekty astúrčiny: Stredný, západný a východný. Centrálnym dialektom sa hovorí v Astúrii, západným dialektom sa hovorí v Leóne a východným dialektom sa hovorí vo východnej časti provincie Astúria. Astúrčina patrí do západoiparskej skupiny románskych jazykov, do ktorej patrí aj galícijčina a portugalčina. Je úzko príbuzný s galicijčinou a oba jazyky majú spoločnú slovnú zásobu. Astúrčina je jazyk so slovesným zakončením, čo znamená, že sloveso je vždy umiestnené na konci vety. Je to tiež jazyk, v ktorom sa osobné zámená často vynechávajú, ak to nie je potrebné kvôli zrozumiteľnosti. Astúrčina má bohatú literárnu tradíciu. Medzi najznámejších asturských spisovateľov patria Ramón María del Valle-Inclán, Vicente Risco a Manuel Azaña.