Bengálčina je indoárijský jazyk, ktorým sa hovorí na indickom subkontinente. Je národným a úradným jazykom Bangladéša a jedným z 22 indických jazykov. S približne 210 miliónmi hovoriacich je bengálčina piatym najpoužívanejším jazykom na svete.
Bengálčina sa zapisuje pomocou bengálskej abecedy, čo je abugida, ktorá sa vyvinula z písma brahmi. Predpokladá sa, že bengálska abeceda vznikla zo siddhaṃského písma, ktoré sa používalo v starovekej Indii na zápis sanskrtu. Bengálske písmo sa používa aj na zápis bišnuprijských jazykov manipuri, čakma, meitei a sylheti.
Bengálska abeceda pozostáva z 52 písmen, z ktorých 20 sú samohlásky a 32 súhlásky. Písmo je slabičné, čo znamená, že ku každej spoluhláske patrí samohláska. Bengálska abeceda je jedinečná aj v tom, že ako jediná abeceda obsahuje znejúce aj neznejúce verzie všetkých 12 základných spoluhlások.
Bengálčina je veľmi bohatý a výrazný jazyk a jej písmo je dôležitou súčasťou jej identity. Bengálske písmo sa používa na písanie širokej škály literatúry vrátane poézie, románov a divadelných hier. Bengálska literatúra patrí k najuznávanejším a najznámejším v celej južnej Ázii.
Bengálske písmo sa používa aj na zápis bengálčiny, ktorá je jedným z najrozšírenejších jazykov na svete. Bengálčina je národným a úradným jazykom Bangladéša a jedným z 22 plánovaných jazykov Indie. S približne 210 miliónmi hovoriacich je bengálčina piatym najpoužívanejším jazykom na svete.
Bengálčina je veľmi bohatý a výrazný jazyk a jej písmo je dôležitou súčasťou jej identity. Bengálske písmo sa používa na písanie širokej škály literatúry vrátane poézie, románov a divadelných hier. Bengálska literatúra patrí k najuznávanejším a najznámejším v celej južnej Ázii.