Ugaritčina

Ugaritčina je severozápadný semitský jazyk, ktorý objavili francúzski archeológovia v roku 1928 na mieste starovekého mesta Ugarit. Je to najstarší doložený semitský jazyk, ktorým sa hovorilo v severnej Levante približne medzi rokmi 1500 pred n. l. a 1200 pred n. l. Jazyk je doložený v klinopisných textoch nájdených v Ugarite, ako aj v literatúre starovekého kanaánskeho náboženstva. Ugaritčina patrí do kanaánskej podskupiny severozápadných semitských jazykov. Je úzko príbuzná s ostatnými kanaánskymi jazykmi, ako sú hebrejčina a feničtina. Je však vzdialenejšie príbuzná s inými semitskými jazykmi, ako sú arabčina a etiópčina. Ugaritská abeceda je odvodená od protosinaitskej abecedy, ktorá je tiež predkom fénickej a gréckej abecedy. Prvý abecedný text v ugaritčine bol objavený v roku 1928 a pozostával z 28 písmen. Ugaritčina sa používala ako písaný jazyk na náboženské texty, ako aj na administratívne dokumenty a korešpondenciu. Väčšina zachovaných textov má náboženský charakter a zahŕňa mýty, legendy, hymny a modlitby. Jazyk je známy používaním poetických prostriedkov, ako je paralelizmus a opakovanie. Vyznačuje sa aj jedinečnou konsonantickou abecedou, ktorá obsahuje niekoľko písmen, ktoré sa v iných semitských jazykoch nevyskytujú. Ugaritčinou sa už nehovorí, ale mala významný vplyv na iné jazyky. Napríklad ugaritské slovo pre "boha" 𐎜𐎚𐎗 je koreňom hebrejského slova pre "boha" אלהים.