Hornolužická srbčina

Horná lužická srbčina je jazyk, ktorým hovoria Lužickí Srbi v niektorých častiach východného Nemecka. Je to jeden z dvoch lužickosrbských jazykov, druhým je dolná lužická srbčina. Hornolužická srbčina sa píše latinkou a hovorí ňou približne 1,5 milióna ľudí. Predpokladá sa, že lužickí Srbi pochádzajú z oblasti dnešného Poľska a Ukrajiny. V 6. storočí sa usadili v niektorých častiach dnešného Nemecka. Predpokladá sa, že horná lužická srbčina sa vyvinula z nárečí týchto osadníkov. Prvá písomná zmienka o hornolužickej srbčine pochádza z 13. storočia. Používala sa v náboženských textoch a poézii. V 18. storočí bol vytvorený štandardný hornolužickosrbský pravopis. Ten sa používal v školách a v štátnych dokumentoch. V 19. a 20. storočí počet používateľov hornolužickej srbčiny klesal. Bolo to spôsobené tým, že lužickí Srbi boli nútení hovoriť po nemecky. V 21. storočí dochádza k oživeniu hornolužickej srbčiny. Stalo sa tak vďaka úsiliu organizácií, ako je Domowina. Horná lužická srbčina má tri nárečia: Lužická, chotárska a kamenická. Lužická srbčina je najrozšírenejším a najpoužívanejším nárečím. Je tiež základom štandardného hornolužického jazyka. Hornolužická srbčina je germánsky jazyk. To znamená, že je príbuzná s jazykmi ako angličtina, holandčina a nemčina. Má však aj vplyvy slovanských jazykov, ako sú poľština a čeština. Hornolužická srbčina je zložitý jazyk. Má viacero vlastností, ktoré ju robia jedinečnou. Má napríklad systém gramatického rodu. To znamená, že podstatné mená sa klasifikujú ako mužský, ženský alebo stredný rod. Hornolužická srbčina má aj systém deklinácie. Ide o proces zmeny tvaru slova s cieľom ukázať jeho gramatickú funkciu. Horná lužická srbčina je bohatý a zaujímavý jazyk. Stojí za to, aby sa ju naučil každý, kto sa zaujíma o germánske alebo slovanské jazyky.