Buriatčina

Buriatčina, známa aj ako buriatsko-mongolčina, je mongolský jazyk, ktorým hovoria Buriati žijúci najmä na Sibíri, v Mongolsku a vo Vnútornom Mongolsku. Je úzko príbuzný s mongolčinou a niekedy sa považuje za jej dialekt. V minulosti boli Buriati kočovní, žili v jurtách a presúvali sa z miesta na miesto, aby hľadali pastviny pre svoje zvieratá. Dnes sa mnohí Buriati usadili a žijú v mestách a mestečkách. Buriatská abeceda vychádza z cyriliky a používa všetky jej písmená a dve navyše. Extra písmená sú Ы a Ө, ktoré sa používajú na vyjadrenie zvukov [i] a [ʊ]. Buriatčina má štyri dialekty, ktoré sú založené na geografických oblastiach. Tieto štyri nárečia sú: Chorčin, Chalcha, Bargut a Tunka. Buriatčina je tónový jazyk, čo znamená, že význam slova sa môže meniť v závislosti od výšky hlasu hovoriaceho. Napríklad slovo bar (bar) môže v závislosti od použitého tónu znamenať buď "dom", alebo "kôň". Buriatčina je tiež aglutinačný jazyk, čo znamená, že slová sú zložené z menších jednotiek nazývaných morfémy. Napríklad slovo бараанаа (bar-aa-naa) znamená "idem do domu". Buriatský ľud má svoju vlastnú jedinečnú kultúru a tradície. Jednou z nich je buriatská jurta, čo je okrúhle prenosné obydlie vyrobené z dreva a plsti. Ďalším je buriatský orol, ktorý je symbolom sily a moci. Buriati majú aj vlastnú formu zápasenia, nazývanú kumis kuresh, ktorá je v Mongolsku populárnym športom. Buriatský jazyk je dôležitou súčasťou identity buriatského národa. Je to jedinečný jazyk, ktorý je zaujímavý nielen pre jazykovedcov, ale má aj bohatú kultúru a históriu.