Lýkijčina je staroveké písmo, ktoré sa používalo v oblasti Lýkie v Anatólii (dnešné Turecko). Predpokladá sa, že toto písmo bolo odvodené z gréckej abecedy a je považované za jednu z najstarších dodnes používaných abecied. Lýkijské písmo sa používalo predovšetkým na zápis lýkijského jazyka, dnes už zaniknutého jazyka, ktorým hovorili Lýkijčania. Písmo pozostáva z 23 písmen, z ktorých všetky sú spoluhlásky. V lýkijskej abecede nie sú zastúpené samohlásky. Lýkijskú abecedu prvýkrát rozlúštil v roku 1832 britský vedec Charles Fellows. Fellowsovi sa podarilo rozlúštiť písmo porovnaním s inými známymi abecedami, ako je napríklad grécka abeceda. Podarilo sa mu tiež identifikovať niektoré slová napísané v lýkijčine, čo mu pomohlo pochopiť gramatiku jazyka. Dnes lýkijčinu používajú najmä vedci a historici na štúdium lýkijského jazyka a kultúry. Rodených používateľov lýkijčiny zostalo veľmi málo a písmo sa nepoužíva na žiadne praktické účely. Stále je však fascinujúcim oknom do minulosti a jeho ďalšie používanie vedcami zaručuje, že lýkijský jazyk a kultúra neupadnú do zabudnutia.