Staroperzština je poloslabičná abeceda používaná na zápis staroperzského jazyka. Je odvodená z achaemenidskej abecedy, ktorá bola zase odvodená z fénickej abecedy. Staroperzská abeceda má 36 písmen, z ktorých 33 sú spoluhlásky a 3 samohlásky. Predpokladá sa, že staroperzskú abecedu vynašiel Dárius I., kráľ Achaemenidskej ríše, v 6. storočí pred n. l. Dareios I. potreboval spôsob komunikácie so svojou obrovskou ríšou, ktorá sa rozprestierala od Indie až po Etiópiu. Staroperzská abeceda bola upravená z aramejskej abecedy, ktorá bola zase upravená z fénickej abecedy. Staroperzská abeceda sa považuje za prvú abecedu, ktorá používala samohlásky. Tri samohlásky v staroperzskej abecede sú A, I a U. Všetkých ostatných 33 písmen sú spoluhlásky. Staroperzská abeceda má aj niekoľko ligatúr, čo sú dve alebo viac písmen spojených dohromady. Staroperzská abeceda sa používala na zápis staroperzského jazyka, ktorý bol úradným jazykom Achaemenidskej ríše. Staroperzský jazyk patril do iránskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny. Predpokladá sa, že staroperzská abeceda ovplyvnila vývoj sogdijskej a baktrijskej abecedy, ktoré sa používali na zápis jazykov príbuzných so staroperzštinou.