Kaukazská albánčina je systém písania používaný na zápis kaukazskej albánčiny. Je modifikáciou latinky a prvýkrát ho použilo albánsky hovoriace obyvateľstvo Kaukazu na začiatku 20. rokov 20. storočia. Abeceda pozostáva z 33 písmen, z ktorých 30 je latinských a 3 sú cyrilské. Neexistujú veľké ani malé písmená. Každé písmeno má priradenú číselnú hodnotu. Abecedu vytvorili kaukazskí Albánci, ktorí v tom čase žili v Azerbajdžane. Prvýkrát bola verejne použitá v roku 1922 v novinách Kavkazskij Albanec. V nasledujúcich rokoch prešla abeceda viacerými zmenami. V roku 1924 bolo pridané písmeno ⟨Ə⟩, ktoré označovalo samohlásku [æ]. V roku 1925 boli písmená ⟨Ə⟩ a ⟨Ƣ⟩ vymenené, takže ⟨Ƣ⟩ predstavovalo hlásku [ʤ] a ⟨Ə⟩ hlásku [æ]. V roku 1927 bolo pridané písmeno ⟨Ɗ⟩, ktoré reprezentovalo zvuk [dʒ]. Abeceda je od roku 1927 relatívne stabilná, hoci z politických dôvodov sa v nej urobilo niekoľko zmien. V roku 1930 bolo odstránené písmeno ⟨Ɗ⟩, pretože Sovietsky zväz ho považoval za symbol buržoáznych tendencií. V roku 1932 bolo písmeno ⟨Ƣ⟩ odstránené, pretože Sovietsky zväz ho považoval za reprezentanta feudálnych tendencií. Abecedu v súčasnosti používa kaukazské albánsky hovoriace obyvateľstvo Azerbajdžanu, ako aj niektorí Albánci v Turecku.