Gudžarátí

Gudžarátčina je indoárijský jazyk, ktorým sa hovorí v indickom štáte Gudžarát. Je to 26. najrozšírenejší jazyk na svete s viac ako 46 miliónmi hovoriacich. Gudžarátčina je jedným z dvadsiatich dvoch úradných jazykov a štrnástich regionálnych jazykov Indie. Gudžarátčina pochádza zo starej gudžarátčiny (približne 1100 - 1500 n. l.). Stredná gudžarátčina (približne 1500 - 1800 n. l.) sa vyvíjala od 15. storočia, po dynastiách Čaulukja a Solanki a po zavedení islamu. Moderná gudžarátčina, známa aj ako Khari Boli, sa vyvinula približne od roku 1800 n. l. Gudžarátske písmo je abugida, podobne ako všetky nagarské abugidy, a používa sa na písanie gudžarátčiny a kútčiny. Je to variant písma dévanágarí, ktorý sa líši tvarom niektorých písmen a zaradením niekoľkých ďalších znakov. Gudžarátske písmo sa používa na zápis jazykov gudžarátčina a kutči. Najstaršie známe nápisy v gudžarátskom písme pochádzajú približne z 9. storočia n. l. Najstarší známy rukopis v gudžarátskom písme je zbožná báseň z roku 1411 n. l. Gudžarátčina je jedným z dvadsiatich dvoch úradných jazykov a štrnástich regionálnych jazykov Indie. Indická vláda oznámila svoj zámer zaradiť gudžarátčinu do ôsmeho zoznamu indickej ústavy, čím by získala štatút "plánovaného jazyka". Gudžarátčinou sa hovorí v indických štátoch Gudžarát, Maháraštra, Radžastan, Madhjapradéš, Dadra a Nagar Haveli, Daman a Diu a v zväzových územiach Dadra a Nagar Haveli a Daman a Diu. Hovorí sa ním aj v krajinách Pakistan, Bangladéš, Fidži, Keňa, Malawi, Maurícius, Omán, Južná Afrika, Tanzánia, Uganda, Spojené arabské emiráty, Spojené kráľovstvo, USA a Zambia. Celkový počet ľudí hovoriacich gudžarátčinou na svete sa odhaduje na 46 až 55 miliónov.