Tadžičtina

Tadžičtina (Тоҷикӣ) je odroda perzštiny, ktorou sa hovorí v Tadžikistane a Uzbekistane. Je to úradný jazyk Tadžikistanu a regionálny variant perzštiny, ktorým sa hovorí v Afganistane a Tadžikistane. Tadžičtina je jedným z dvoch úradných jazykov Tadžickej republiky (druhým je ruština). Tadžičtinou hovorí približne 6,5 milióna ľudí na celom svete, čo z nej robí 97. najrozšírenejší jazyk. Väčšina osôb hovoriacich tadžickým jazykom žije v Tadžikistane, ale početné komunity tadžikov žijú aj v Afganistane, Uzbekistane, Kirgizsku, Kazachstane, Turkménsku, Rusku a Pakistane. Tadžickým jazykom hovoria aj menšie komunity v Iráne a Tadžikistane. Tadžičtina je odroda perzštiny a ako taká je vzájomne zrozumiteľná s inými odrodami perzštiny. Tadžičtina sa píše cyrilikou, na rozdiel od perzskej abecedy. Tadžický jazyk má bohatú literárnu tradíciu a po stáročia bol literárnym jazykom Peržanov v strednej Ázii. Tadžická literatúra dosiahla svoj vrchol v 16. storočí s dielami takých spisovateľov ako Ali-Šir Nava'i a Abdurrahim Munshi. Tadžičtina patrí do iránskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny. Je úzko príbuzný s inými iránskymi jazykmi, ako sú perzština, paštúnčina a darí. Tadžickým jazykom sa hovorí v rôznych dialektoch, ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: severné dialekty, ktorými sa hovorí v Tadžikistane a Uzbekistane, a južné dialekty, ktorými sa hovorí v Afganistane. Nárečia Tadžikistanu sú viac podobné nárečiam Uzbekistanu, zatiaľ čo nárečia Afganistanu sú viac podobné nárečiam Iránu. Štandardný dialekt tadžičtiny je založený na dialekte mesta Dušanbe, hlavného mesta Tadžikistanu. Tadžickým jazykom sa hovorí aj v mnohých ďalších krajinách vrátane Ruska, Kirgizska, Kazachstanu, Turkménska, Pakistanu a Iránu.