Afrikánčina

Afrikánčina je germánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Južnej Afrike, Namíbii a v menšej miere v Botswane a Zimbabwe. Je dcérskym jazykom holandčiny, vznikla v 17. storočí v jej nárečiach a v minulosti sa označovala ako "kapská holandčina" alebo "kuchynská holandčina". Hoci afrikánčina prevzala slová z iných jazykov vrátane malajčiny, khoisanských jazykov a jazykov Bantu, odhaduje sa, že 90 až 95 % slovnej zásoby afrikánčiny je holandského pôvodu. Afrikánčina je materinským jazykom približne 6,9 milióna ľudí v Južnej Afrike, čo predstavuje 13,1 % obyvateľstva. Je druhým najrozšírenejším jazykom v krajine po angličtine a je jedným z 11 úradných jazykov Juhoafrickej republiky. Ako druhým jazykom ním hovorí aj približne 1,2 milióna ľudí v Namíbii. Afrikánčina vznikla z holandského nárečia v Južnom Holandsku, provincii Holandska. Najstaršou známou formou afrikánčiny hovorili obyvatelia Kapskej kolónie, najjužnejšieho cípu Afriky, v rokoch 1652 až 1795. Holandská Východoindická spoločnosť založila túto kolóniu ako občerstvovaciu a zásobovaciu stanicu pre lode, ktoré cestovali do a z Holandskej východnej Indie (dnešná Indonézia). Holandskí osadníci na Kapskom ostrove pochádzali zo širokej škály národov vrátane nemeckých, francúzskych, indonézskych, malajských a iných európskych národov. V dôsledku toho sa afrikánčina vyvinula ako pidžin alebo zjednodušená forma komunikácie medzi týmito rôznymi skupinami. Na začiatku 19. storočia začala holandská vláda podporovať afrikánsky jazyk ako spôsob zjednotenia rôznych kultúr v Kapskej kolónii. Urobila to tak, že zriadila školy v afrikánčine a vydávala knihy v afrikánčine. V roku 1875 bol v meste Paarl, ktoré bolo prvým mestom v Južnej Afrike s afrikánčinou ako hlavným jazykom, postavený pamätník afrikánčiny. Dnes afrikánčinou hovoria milióny ľudí v Južnej Afrike a Namíbii a ako druhý jazyk sa používa aj v Botswane a Zimbabwe. Je jedným z úradných jazykov Južnej Afriky a používa sa vo vzdelávaní, štátnej správe, médiách a literatúre.