Kniha Pahlaví je abeceda používaná na zápis stredoperzského jazyka. Používala sa od 3. storočia do 10. storočia nášho letopočtu. Abeceda je odvodená z avestánskej abecedy. Písmo Book Pahlavi sa používalo na zápis rôznych stredoperzských dialektov, ako aj avestského jazyka. Písmo sa píše zľava doprava. Každý znak predstavuje jednu fonému. V abecede je 26 písmen, ktoré sú všetky spoluhláskami. Všetky znaky sú spojené a medzi slovami nie sú medzery. Predpokladá sa, že knižné písmo Pahlaví vymyslel sásánovský perzský kráľ Šapúr I. (r. 241 - 272 n. l.). Abeceda sa hojne používala počas sásánovského obdobia (224 - 251 n. l.) a dokonca ju prevzalo aj zoroastriánske náboženstvo. Písmo sa prestalo používať po islamskom dobytí Perzie v 7. storočí n. l. Zoroastriáni v Iráne a Indii ho však používali až do 20. storočia. Dnes sa písmo Kniha Pahlaví používa najmä na dekoratívne účely. Možno ho vidieť na starobylých budovách a pamiatkach, ako aj na niektorých moderných zoroastriánskych textoch.